(Zamyslenie k sviatku všetkých svätých)
Vo všetkom, čo človek zvyčajne robí a prežíva, túži dosiahnuť vrchol. Vrchol v športe, vrchol v práci, vrchol vo vzťahoch, jednoducho túžba po vrcholových situáciách spojená s prežívaním vrcholových pocitov je v človeku akoby zakódovaná. Ako je to ale s človekom v duchovnej oblasti? Túži aj tam človek dosahovať vrchol? Aj napriek tomu, že niekedy môžeme vidieť chrámy plné veriacich, keby mali možnosť úprimne a anonymne sa vyjadriť, možno by väčšina opýtaných povedala, že im to takto stačí. Ísť do chrámu, zúčastniť sa bohoslužieb a potom ďalej žiť svoj bežný svetský život. Dosahovať nejaké vyššie méty nie je potrebné, veď to, čo je v kostole patrí do kostola a to, čo je vonku, treba zasa riešiť tam. Prečo mnohí ľudia uvažujú týmto spôsobom? Pretože mnohí z nich neporozumeli prepojeniu medzi pravdami Ježišovho evanjelia a ich vlastnými, životnými situáciami a mnohí si ani neuvedomujú, že to, čo vo svojom živote prežívajú, je skutočne dosahovaním vrcholu aj v duchovnej oblasti.
Zoberme si napríklad učenie Ježiša Krista, kde v jednom svojom posolstve, zvané evanjelium, vyjadril učenie o šťastí v podobe tzv. blahoslavenstiev. Nie je to návod, aby človek žil horšiu kvalitu života a vyberal si len nevýhody vo svojom živote. Je to skôr Ježišovo reflektovanie ľudského života s jeho ťažkosťami. V evanjeliu sa uvádza, že keď Ježiš videl všetky tie veľké zástupy ľudí, vystúpil na vrch a začal ich vyučovať. Tak vzniklo jeho učenie o blahoslavenstvách, čiže normách, podľa ktorých človek v duchovnej oblasti dosahuje vrchol. Je to akoby osem ciest, ktorými je možné na vrchol duchovného života vystúpiť. Veľmi dôležitý je spôsob Ježišovho rozprávania. Nehovoril zúčastneným: „ak budete chudobní v duchu, bude vám patriť Božie kráľovstvo“. Hovorí: „Vy ste blahoslavení, lebo ste chudobní v duchu a preto vám Božie kráľovstvo už patrí.“ V každom blahoslavenstve hovorí ľuďom nie to, čo majú dosiahnuť, ale popisuje faktický stav toho, čo oni svojim životom už dosiahli. Ako hovorí evanjelista Matúš v piatej hlave svojho evanjelia a prvých 12-tich veršoch, Ježiš videl všetkých tých ľudí. Čítal v ich tvárach, srdciach a životoch. Vedel vypovedať ich najvnútornejšie túžby, ktoré v kombinácii s ich dobrým životom ich robili blahoslavenými, aj keď to možno nevedeli.
Slovo „blahoslavený“, alebo šťastný je v evanjeliu chápané ako synonymum slova „svätý“, pretože vyjadruje, že ten, kto je verný Bohu a žije jeho slovo, dosahuje v tomto úsilí pravé šťastie. Je možné vnímať mnohé teórie o tom, čo je svätosť, ale niet ničoho dokonalejšieho, čo by vysvetľovalo tento stav, než Ježišove slová a jeho spôsob komunikácie pravdy. Ježiš vysvetlil celkom jednoducho, čo to znamená byť svätý.
Preto, ak si aj dnešný človek kladie otázku, čo treba robiť, aby bol dobrým človekom, a či môže byť šťastný aj napriek nepriazni momentálnej situácie, odpoveď je jednoduchá. Každý človek, ak hľadá dobrý, morálny spôsob života, má svojim spôsobom robiť to, čo hovorí Ježiš v blahoslavenstvách. Nepriazeň totiž časom pominie, dôležité je, aby to človek ustál. A tak sa vďaka svojej vytrvalosti, vnútornej sile a odhodlaniu pre dobrý život, stáva človek vnútorne pokojným, šťastným a môže dosiahnuť duchovný vrchol v podobe svätosti.
Povzbudiť sa v živote podľa blahoslavenstiev môžeme slovami Svätého otca, pápeža Františka, ktorý v r. 2018 vydal apoštolskú exhortáciu o povolaní k svätosti v dnešnom svete. Jej názov „Gaudete et exsultate“, čiže „Radujte sa a jasajte“ je prevzatý od Ježiša zo záveru dnešného evanjelia, kde Ježiš pokračuje: „radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“. Pápež vyjadril, že sám Pán chce, aby sme boli svätí a neuspokojili sa len s priemernou povrchnou existenciou. Hovorí, že na to, aby sa ľudia stali svätými, nemusia byť biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, či rehoľníčkami. Veľakrát máme pokušenie myslieť si, že svätosť je rezervovaná tým, ktorí majú odstup od bežného života a majú čas veľa sa modliť. Nie je to tak. Všetci sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať vlastné svedectvo v zamestnaniach všedného dňa, tam, kde sa každý nachádza.
Prežívame sviatok všetkých svätých a Svätý otec nás pozýva k svätosti. Možno máme z toho strach a obavy, ale uvedomme si, že Ježiš sa len pozrel na zástupy a v ich životoch tú svätosť videl. Ľudia často ubití svojimi problémami ale aj prirodzene tešiaci sa z dobrých vecí. Často slabí a padajúci, no stále túžiaci a hľadajúci pravé šťastie. Vzájomne prajúci si a pomáhajúci si. Môžeme sa podľa svojich skutkov priradiť k Ježišovým zástupom? Určite áno, pretože každá situácia, v ktorej sa zachovávame správne, spravodlivo, čestne a morálne je svedectvom o Ježišovom evanjeliu. Aj vtedy, keď bez slov, len svojimi postojmi svedčíme, sa na nás Kristus díva a hovorí: „Si správny chlap, si dobrá žena, si dobrý chalan, si perfektné dievča. Si blahoslavený a už teraz máš veľký poklad v nebi v mojom kráľovstve“.
Mgr. Stanislav Stolárik, katolícky farár v Púchove
Foto: pixabay
