Možno patríme k ľuďom, ktorí poznajú význam rôznych metafor a obrazných vyjadrení v ľudskej reči. Jednou z takýchto metafor je spoznanie pravej tváre konkrétneho človeka. Čo sa tým chce povedať? Určite nejde o fyzické rozpoznanie čŕt tváre konkrétneho človeka. Je totiž jednoznačné, že keď niekto povie: „Mal som možnosť spoznať jeho pravú tvár“, celkom určite sa tým chce vyjadriť, že človek mal možnosť spoznať charakter a morálnu úroveň iného človeka.
Práve takéto pochopenie metaforického štýlu je kľúčom k správnemu pochopeniu a výkladu Ježišových slov i z evanjelia, kde hovorí: „Neodplácajte zlo zlým. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé. Ak by sa chcel niekto s tebou súdiť a vziať ti šaty, daj mu aj kabát. A ak ťa niekto prosí, aby si mu odniesol bremeno na kúsok cesty, zanes mu ho dvakrát tak ďaleko. Tomu, kto ťa o niečo prosí daj, a kto si chce od teba požičať, tomu neodmietni. Buďte teda dokonalí ako je dokonalý váš nebeský otec“.
Prvý krok pre správne pochopenie Ježišových slov spočíva v uvedomení si, že jeho pravidlá, ktoré v dnešnom evanjeliu učí, majú súvis so židovským právnym a spoločenským Mojžišovým zákonom a s tým, ako ľudia vtedy žili. Preto Ježiš v úvode evanjelia hovorí: „Počuli ste, že kedysi platilo – oko za oko, zub za zub.“ Ježiš svojimi pravidlami objasňuje, že Božím účelom zákona „oko za oko“, bolo milosrdenstvo. Bol daný ako pomôcka pre sudcov a v podstate hovoril, aby bol zločin primerane potrestaný. Tento zákon bol daný preto, aby ohraničil pomstu a pomohol súdu vymerať trest, ktorý nebol ani príliš prísny, ani mierny. Niektorí ľudia v Ježišových časoch však používali výroky charakteru „oko za oko“ na to, aby ospravedlnili svoje krvné pomsty. Druhý krok pre správne pochopenie Ježišových slov spočíva v uvedomení si, že Ježiš tento rozpor medzi spravodlivosťou Mojžišovho zákona a jeho zneužívaním ľuďmi na osobnú pomstu a nenávisť videl a preto zdôraznil nebezpečenstvo pomstychtivého a nenávistného konania svojimi slovami: „neodplácajte sa zlým za zlé“ a ďalšími pravidlami.
Aký význam majú Ježišove slová pre život dnešného človeka? Keď Ježiš hovorí o jednom a druhom líci, neznamená to, že vyzýva človeka, aby sa nebránil, alebo sa nechal mlátiť a otĺkať. I dnes ľudia správne chápu, že tvár v obraznej reči znamená charakter človeka. Ak niekto udrie človeka po jednom líci, znamená to, že útočí na jednu časť jeho ľudského charakteru a pritom nevidí tú druhú stránku. Je úplne prirodzené že človeku môže vadiť nejaká povahová črta, alebo vlastnosť, alebo zvyk iného človeka. Môže to byť až tak vyhrotené, že kvôli týmto vlastnostiam, alebo prejavom, iný človek na človeka zaútočí. Reakciou človeka ktorý je obeťou, má byť podľa Ježišových slov, nastavenie druhého líca. Konkrétne to znamená, miesto odplaty plnej jedu, sa opýtať človeka: „Prečo na mňa útočíš? Čo som ti urobil ak ti na mne niečo vadí, tak mi to povedz a ja sa to budem môcť pokúšať zmeniť.“ Keď človek takto zareaguje, v podstate urobil presne podľa Ježišových slov, nastavil druhé líce a ukázal aj ďalšie črty svojho charakteru – schopnosť, snahu a ochotu pochopiť toho druhého človeka.
Keď mal v Starom zákone niekto narobené dlžoby a nesplácal ich, veriteľ mohol prísť a vziať mu majetok v hodnote dlhu a ak to nestačilo, mohol mu zobrať i šaty. Avšak Mojžišov zákon prikazoval, aby dlžníkovi nechali plášť, či kabát, aby sa mal čím na noc prikryť a aby nezmrzol. Tento znak milosrdenstva bol ľuďom od malička zdôrazňovaný. Ježiš hovorí, že keď sa niekto s človekom súdi a chce mu vziať šaty, nech mu nechá aj kabát, čiže to posledné, čím sa mohol na noc prikryť, pretože noci boli mrazivé a človek mohol bez plášťa, ktorým by sa prikryl aj prísť o život. Takýto úkon mal súdiacemu človeku spôsobiť výčitku a zapríčiniť, aby sa v ňom prebudilo milosrdenstvo a on neprepadol bezcitnosti. Keď Kristus hovorí: „Nerobte odplatu v podobe zla“, tak tým nemyslí že sa človek nemá brániť, že by mal vyhľadávať zlo a nechať si ubližovať. Mnohí ľudia totiž aj dnes na základe nepochopenia tohto evanjelia tvrdia, že kresťania sú povinní trpieť, majú ustupovať a nechať si robiť všetko zlé so sebou. Nie je to pravda, pretože proti tomuto tvrdeniu stojí Ježišovo slovo v inom evanjeliu, keď Kristus hovorí: „Keď vás prenasledujú v jednom meste utečte do druhého“. Keby Kristus chcel, aby človek trpel, tak by vyhlásil, aby ľudia zostali, ba dokonca vyhľadávali tých, ktorí by ich mohli zotročiť a pozabíjať. Ježišove slová neodporujte zlému, znamenajú – nenechajte sa ovládnuť tým istým duchom zla, ktorého majú v sebe tí, ktorí na vás útočia. Znamená to brániť sa, ale neprechovávať v sebe nenávisť. Keď Kristus vyzýva k láske k nepriateľom, znamená to zbaviť nepriateľa moci, aby nemohol ubližovať. Treba mu pomôcť precitnúť k pravde a potom pozvať do dialógu. Je to niečo podobné, ako keby sme mali blízkeho človeka, ktorý prepadol drogovej závislosti. Ten človek nás neustále klame, pýta od nás peniaze, okradne nás len, aby si mohol kúpiť drogu, lebo už je tak závislý, že to nedokáže ovládať. Výzva lásky k nemu spočíva z našej strany v tom, že ho nejakým spôsobom, možno aj násilím prinútime k odvykaciemu procesu, ktorý by viedol k oslobodeniu od závislosti. Stav prežívania pre toho človeka v podobe detoxu je veľmi náročný, človek nám nadáva, nenávidí nás, obviňuje nás, pretože sa cíti veľmi zle. My to však všetko z lásky k nemu podstupujeme, neúnavne človeka sprevádzame, ale nedáme mu tie možnosti ktoré mal predtým, až pokiaľ sa nezbaví svojej závislosti. Keď sa mu podarí precitnúť a pochopí, že sme mu zachránili život, tak nám možno aj poďakuje. Toto znamená láska k nepriateľovi – brániť sa, eliminovať zlo, ktoré rozširuje, ale neprechovávať k nemu nenávisť.
Kristus napokon vyzýva: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský otec. Nesmieme si však myslieť, že Kristus týmto výrokom parafrázuje satanove slová, ktorými pokúšal prvých ľudí v raji na to, aby jedli zo zakázaného stromu. Keď tak urobia, potom budú rovnakí ako Boh. Ak by sme si mysleli, že môžeme byť bezchybní a dokonalí ako Boh tak sme v podstate uverili satanovi a je jasné, že takíto nikdy nebudeme. Sám Kristus totiž v inom evanjeliu reaguje na človeka, ktorý ho nazval titulom „učiteľ dobrý“, slovami: „Prečo má nazývaš dobrým, veď dobrým je iba Boh v nebi“. Boh zostáva dokonalý ako vzor pretože je to jeho podstata – dokonalosť v zmysle bezchybnosti, neobmedzenosti a nekonečnosti. Dokonalosť človeka spočíva v niečom úplne inom. My ako ľudské bytosti nie sme ani roboti, ani anjeli a preto našou prirodzenosťou nie je bezchybnosť. Máme však jednu črtu, vďaka ktorej vynikáme nad iné tvory na zemi. Je to snaženie sa znova a znova povstávať, nevzdávať sa, ale snažiť sa napredovať. To znamená výzvu byť dokonalý aj napriek našim neúspechom pádom či slabostiam, čiže znova a znova sa snažiť.
S tým súvisí i nasledujúce ospravedlnenie konateľkám PK, s.r.o.
V zmysle uvedeného článku je dôležité naprávať to, čo bolo nesprávne vyjadrené a snažiť sa o vzájomné pochopenie, rešpekt a úctu. Preto sa v mene pána kaplána ospravedlňujem, za jeho nevhodne formulované slová, poukazujúce na nebezpečenstvo pôsobenia siekt, ktoré však napokon vyzneli ako atak voči konateľkám Púchovskej kultúry. Slová, ktoré boli zvolené na ich adresu, neboli myslené ako osobný útok, či prejav osobnej zášti. Motiváciou bola najmä horlivosť ochrániť veriacich voči pôsobeniu, ktoré sekta so sebou môže priniesť. Vďaka nevhodne zvoleným výrazom sa však pozornosť sústredila na prácu konateliek, ktorú nemáme právo a ani možnosti adekvátne zhodnotiť. Jednak preto, že nám to neprislúcha a jednak preto, že je to len jednostranný pohľad, ktorý vďaka našej ľudskej nedokonalosti, môže priniesť neúplnosť až skreslenosť. Vážime si prácu každého, kto prispieva k rozvíjaniu hodnôt v rámci ľudskej spoločnosti a prajeme všetkým, aby pokojne nachádzali a prežívali radosti v každom dni svojho života.
Stanislav Stolárik, katolícky farár v Púchove
Foto: pixabay
