Súčasné skúmanie vesmíru prirovnáva k moreplavbám v minulosti. Vyrastal v Púchove, kde navštevoval Astronomický klub, neskôr sám viedol krúžok v Centre voľného času. Dnes je predsedom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorá podnietila vstup Slovenskej republiky (SR) do Európskej vesmírnej agentúry (ESA). O tom všetkom i o prvej slovenskej vesmírnej družici sme sa rozprávali s Jakubom Kapušom.
Čím Ťa oslovil vesmír a kedy si sa rozhodol, že sa mu budeš venovať na profesionálnej úrovni?
Pamätám si, že som mal možno 5-6 rokov a dostal som prvú knižku o vesmíre s názvom „Nočná obloha“. Nemohol som sa od nej odtrhnúť a doma som si z lôpt, namiesto kopania do nich, staval model Slnečnej sústavy. Asi tam niekde to začalo. Keď som bol dieťa, tak fascinácia prichádzala pravdepodobne z toho obrovského nepoznaného priestoru okolo nás, jeho pravidiel a dobrodružstva, ktoré prináša. Rád som v televízii pozeral aj seriál Star Trek a pri úvodnej znelke, ktorá končila “…to boldly go where no man has gone before” („odvážne ísť tam, kde sa človek doteraz nevydal“ – pozn. redaktora) som mával zimomriavky. Dnes vnímam našu Slnečnú sústavu ako ďalší veľký a zároveň prirodzený krok pre celé ľudstvo kam sa vydať. Vesmír a jeho objavovanie pomocou kozmických sond a lodí sa v mnohom prirovnáva k moreplavbám v minulosti, keď more bolo zdrojom nových objavov, obchodu, ekonomického rastu a aj spomínaného dobrodružstva a fascinácie z nepoznaného. Novodobým oceánom je vesmír, a to samo o sebe je veľmi vzrušujúce.
Integračné práce v holandskom Delfte (zľava Róbert Laszlo, v strede Jakub Kapuš, Ondrej Závodský)
Čo Ťa v Púchove inšpirovalo, možno motivovalo k tomu, že sa budeš venovať vesmíru?
Keď som mal asi 15 rokov pridal som sa k Astronomickému klubu Antonína Bečváře, ktorý pôsobil v Púchove a ten ma posunul o mnoho úrovní ďalej. Chodili sme na astronomické expedície, učili sme sa súhvezdia, pozorovali planéty, galaxie, hmloviny a meteory. Zúčastňovali sme sa aj rôznych astronomických súťaží, ktoré sa nám darilo aj vyhrávať. Tam som sa naučil základom vedeckej práce a získal mnohé kontakty, ktoré ma posunuli bližšie k môjmu snu. Bol to pre mňa odrazový mostík. Bohužiaľ, v dnešnej dobe je už toto združenie neaktívne, avšak nahradilo ho nové združenie – PEAK (Púchovský Eko-Astro Klub), ktorému veľmi fandím a v miere, ktorej mi dovoľuje čas, s ním aj spolupracujem. Záujem o astronómiu, ale aj celkovo o vedecko-technické smery medzi mladými ľuďmi rapídne klesá a práve takéto organizácie vytvárajú podmienky a robia veľmi záslužnú prácu, ktorá tento fakt pomáha meniť.
Máš nejaké vzory z Púchova, ktoré Ťa inšpirovali alebo motivovali?
Okrem spomínaného astronomického klubu to bolo určite Centrum voľného času v Púchove, kde som navštevoval a neskôr aj viedol počítačový a astronomický krúžok. Vtedajšia pani riaditeľka Eva Kováčová, Dáška Illyová a aj mnohí ďalší ma motivovali a ťahali dopredu, dali mi priestor realizovať sa. A to napriek tomu, že som bol celkom „číslo“ a nemali to so mnou ľahké. Za čo im veľmi ďakujem!
Prezident Andrej Kiska na návšteve SOSA v sprievode Juraja Kapuša
Čo sa Ti (možno aj v spolupráci s ďalšími kolegami) doteraz podarilo realizovať, a posunúť tak Slovensko do „ďalšieho levelu“ v oblasti skúmania vesmíru?
V roku 2009 sme s niekoľkými kolegami založili združenie SOSA. Medzi hlavné ciele sme si určili popularizáciu kozmického výskumu na Slovensku, podporu vstupu SR do ESA a začali sme pracovať aj na vlastných technologických projektoch. Medzi ne patril aj náš ambiciózny sen – vyvinúť a do vesmíru vypustiť prvú slovenskú družicu. Vďaka našej niekoľkoročnej aktivite slovenská vláda a parlament v minulom roku schválila a podpísala zmluvu s ESA, a to otvorilo dvere slovenským vedcom, firmám aj študentom, ktorí sa teraz môžu podieľať na európskom kozmickom programe, na vývoji špičkových technológií. Je to veľká podpora pre slovenskú vedu a výskum a je to aj jeden z hybných momentov, aby na Slovensku mohla vznikať ekonomika založená nielen na sile našich rúk, ale aj mozgov. Odborne sa tomu hovorí vedomostná ekonomika, alebo sektor práce s vysokou pridanou hodnotou. Zároveň sa snažíme udržať doma na Slovensku šikovných ľudí, ktorí by inak museli odchádzať za svojim snom do zahraničia, napr. aj do NASA. Myslím si, že je to tiež veľmi dôležité a my o tom nielen hovoríme, ale darí sa nám to aj uskutočňovať.
V poslednom období si známy ako spolutvorca prvej slovenskej družice. O aké zariadenie ide a na čo bude slúžiť?
Prvá slovenská družica, ktorá nesie názov skCUBE, je miniatúrna družica triedy cubesat, teda kocka s dĺžkou strany 10 cm a hmotnosťou cca 1 kg. Napriek tomu na svojej palube nesie obrovské množstvo zariadení a inovácií. Každý subsystém sme vymysleli, navrhli, vyrobili, naprogramovali aj otestovali sami. V tom sa podľa mňa skrýva najväčší prínos projektu – že sme sa naučili robiť takéto špičkové technológie doma na Slovensku a získali teda nesmierne cenné know-how. Je to veľmi dobrý základ pre rozvoj odvetvia s vysokou pridanou hodnotou. Pracovali sme s troma univerzitami a množstvo študentov nadobudlo neoceniteľné skúsenosti, ktoré môžu ďalej aplikovať a rozvíjať. Družica na svojej palube nesie všetky systémy potrebné pre jej chod – teda palubný počítač, rádiokomunikačný modul, antény, zdroj, batérie, solárne panely, množstvo senzorov, ako napríklad aj nami navrhnutý unikátny slnečný senzor a systém orientácie. Do výbavy patrí aj palubná kamera, ktorou chceme zhotoviť snímku Slovenska z vesmíru a taktiež hlavný experiment – prijímač veľmi nízkych frekvencií, ktorým chceme skúmať doteraz neveľmi poznané javy vo vysokej atmosfére Zeme i tzv. nadoblačné blesky. Budeme sa sústreďovať aj na signály, ktoré prichádzajú z vesmíru. V tomto sme nadviazali spoluprácu napríklad aj s Akadémiou vied Českej republiky a náš experiment zaujal aj na americkej univerzite Standford, či u fínskych kolegov.
Družica skCUBE poslednýkrát skontrolovaná a pripravená na integráciu do vypúšťacieho kontajnera
Kedy a odkiaľ bude satelit vypustený? Odkiaľ bude riadený?
Prvá slovenská družica bude vypustená z vojenskej základne Vandenberg v americkej Kalifornii. Poletí spolu s ďalšími družicami na rakete Falcon 9 známej spoločnosti SpaceX, ktorú vlastní vizionár Elon Musk. Otázka, kedy to bude, je veľmi na mieste. Sám by som rád vedel odpoveď. (úsmev) Ako pri kozmických letoch už býva zvykom, aj ten náš postihlo už niekoľko odkladov. Momentálne oficiálna informácia hovorí o tom, že by sa tak mohlo stať koncom júla 2016, ale je možné, že kvôli rôznym okolnostiam sa môže štart ešte o trochu oddialiť. Na úspešný priebeh štartov, ktoré sú plánované, môže vplývať počasie, alebo môže dôjsť aj k nejakému technickému problému na samotnej rakete. Riadiť ho budeme zo Slovenska. Neďaleko Bratislavy budujeme pozemnú rádiovú stanicu, ktorá bude slúžiť na komunikáciu s družicou a na Slovensku by mali fungovať aj ďalšie tri záložné.
Pokiaľ viem, tak v tomto smere pracuješ ako dobrovoľník vo svojom voľnom čase. Čo je tým zadosťučinením za čas, ktorý tejto práci venuješ?
Je to tak. Celý náš tím pracuje na tomto projekte na úkor vlastného času, vlastných peňazí, či rodiny, alebo priateľov a priateliek. Náš tím venoval tomuto projektu odhadom viac ako 30 000 hodín nezaplatenej, vysokokvalifikovanej práce. Je to teda skutočne veľký vklad a obeta. Peniaze, ktoré sa nám podarilo získať, išli najmä na súčiastky, prístroje, testovanie, či samotný štart. Odmalička som túžil svojou malou troškou prispieť k pochopeniu sveta okolo nás a posunúť ľudstvo aspoň o malý krôčik ďalej. Verím a to ma napĺňa, že aj my prostredníctvom našej družice prispejeme kúskom do tejto obrovskej skladačky.
Prvá slovenská družica skCUBE spolu so svojimi susedmi – francúzskym cubesatom Robusta1B a španielskym 3CAT1
Aké plány máš a máte v blízkej i vzdialenej budúcnosti?
Poslať sondu na Mars. (úsmev) Ale to ešte asi chvíľu potrvá. Samozrejme, chceme pokračovať v tom, čo robíme aj naďalej a zúročiť naše skúsenosti a know-how, ktoré sme získali. Momentálne sa nám vďaka tomu, čo sme dokázali, otvára množstvo rôznych ponúk a príležitostí. Keď opadne stres z príprav a vypustenia družice, tak zvážime, ktorá cesta bude najlepšia. Keďže naša organizácia bola hlavným hýbateľom vstupu SR do ESA, radi by sme pomáhali aj v tejto oblasti, pretože teraz prirodzene cítime aj istú zodpovednosť za úspešnosť tohto projektu a máme v našich radách aj veľa odborníkov, ktorí môžu hodnotne prispieť.
Kde a ako môžu ľudia sledovať Tvoje aktivity a aktivity spolupracovníkov?
Na našich webových stránkach sosa.sk a druzica.sk, pripadne na portáli kozmonautika.sk. Taktiež máme veľmi aktívnu facebookovú stránku „SOSA – Slovak Organistion for Space Activities“. Tiež sa zúčastňujeme celého radu prednášok, workshopov a akcií, kde aktívne prezentujeme svoje aktivity. O všetkých týchto udalostiach informujeme hlavne cez facebook.
Za rozhovor poďakoval Pavol Makyna
