17. marca sa v považskobystrickom Kine Mier uskutočnila regionálna postupová súťaž a prehliadka detskej tvorivosti ROZPRÁVKOVÉ JAVISKO 2016. Púchov mal na súťaži dvojnásobné zastúpenie, pričom prvýkrát postúpili oba divadelné súbory do krajského kola. O súťažnom predstavení v jubilejnom 45. roku existencie Detského divadelného štúdia Ochotníček sme sa rozprávali s jeho režisérom Petrom Hudákom.
Aká bola tento rok konkurencia na oblastnej detskej divadelnej súťaži v Považskej Bystrici?
Už niekoľko rokov sa na súťaži okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava stretávame s najsilnejšími konkurentmi, a to so súborom z Novej Dubnice – Bebčina, z umeleckej školy v Považskej Bystrici (PB) súbor Imro a zo ZŠ Partizánov tiež z PB súbor Domino. Domino bol tento rok iba so scénickými miniatúrami, čo je ďalšia súťažná kategória. Najsilnejšou konkurenciou bol tento rok spomínaný súbor z Dubnice so staršími a mladšími deťmi. Starší hrali hru na motíve diela Márie Ďuríčkovej – „Majka Tárajka“ pod svojim názvom „Maličká, neboj sa…“, mladší hrali hru „Vincóóó“ na motívy knihy Vincenta Šikulu – „Prázdniny so strýcom Rafaelom“, ktorá nakoniec aj vyhrala. My sme sa umiestnili na druhom mieste a tretí boli Trpaslici, čo sú naši menší kamaráti z prípravky pracujúci pod púchovským Domom kultúry s režisérkou Ivanou Huličiarovou. Tí sa predstavili s hrou „Janko Hraško – Ako to naozaj bolo?“. Dôležité ale je, že sa navzájom necítime ako konkurenti, ale oveľa viac ako priatelia. Deti na súťaž chodia radi najmä preto, že sa tam stretávajú s kamarátmi, a atmosféra tam je taká prajná a všetci si to veľmi užili aj tento rok.
S akou hrou ste sa predstavili na regionálnej súťažnej prehliadke Rozprávkové javisko?
My sme odohrali hru na motívy knihy Dušana Tarageľa – „Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov“. Našu hru sme nazvali „Pozdravuje Vás strýko Emil“, čo je odkaz na jednu postavu v uvedenej knihe a zároveň akýsi kľúč k našej hororovej hre, keďže strýko Emil je mŕtvola. Hra pojednáva o problémoch s neposlušnými deťmi a naša verzia sú výňatky z Tarageľovej knihy, keďže je obsahovo rozsiahlejšia. Súťažili sme i so scénickou miniatúrou, čo je krátky dramatický útvar dlhý maximálne 15 minút s najviac tromi protagonistami vo veku od 6 do 15 rokov. Scénická miniatúra sa volá „Batiskaf“ a jej autorkami sú samotné protagonistky – Zinka Raková a Zuzka Hudáková, ktoré si hru napísali. Trošku som im pomáhal s réžiou a korigovaním textu, no bolo to v podstate ich autorské dielo, s ktorým vyhrali v silnej konkurencii. Veľmi pekné predstavenie bolo na motívy Kristy Bendovej – „O bláznivom šarkanovi“ v podaní súboru Domino. To sa mi veľmi páčilo.
Postúpili ste na krajskú prehliadku, ktorá sa uskutoční 8. apríla v Púchove. Čo by ste chceli ešte vylepšiť, aby ste uspeli i tu a postúpili na celoslovenskú?
Samozrejme máme ešte nejaké rezervy v predstavení. Porota nám napríklad vytýkala, že predstavenie je príliš dlhé a treba ho skrátiť. Práve u reakcii detských divákov bolo vidieť miesta, kde sa začali v hľadisku rozprávať, a to jasný dôkaz toho, že niečo tam nefunguje, že to treba zhutniť. Z regionálneho kola postúpili 3 súbory a 3 miniatúry a odtiaľ už iba jeden víťaz by sa mal dostať na celoslovenskú prehliadku. Zrejme to bude opäť veľký súbor a počítam po niekoľkoročných skúsenostiach, že sa rozhodne medzi Púchovom a Dubnicou, alebo Dubnicou a Dubnicou, pretože sú to najsilnejšie divadlá z kraja. Je ale možné, že sa objaví nejaký iný silný súbor ako jasná hviezda z neba, čo by sa samozrejme nestalo prvýkrát.
Aký je Váš najväčší doterajší úspech na týchto súťažných prehliadkach?
Ja robím s deckami niekedy od začiatku 90. rokov. Prvých sedem rokov sa mi darilo horko-ťažko dostať sa na krajskú prehliadku, čo bol samozrejme ešte Stredoslovenský kraj. Práve v súboroch celého tohto regiónu sme mali obrovskú konkurenciu – v súboroch z Oravy, Rimavskej Soboty, kde sú veľmi silné súbory doteraz. Odtiaľ sú mená ako Maňo Lacko, Karol Horváth, ktorý pôsobil ako celoslovenský porotca, alebo Jaro Boros, ktorý bol môj inšpirátor alebo aj vzor a je učiteľom slovenčiny na Orave. Je to obrovská konkurencia a my sme boli v podstate radi, že „prišiel“ menší Trenčianky kraj. V roku 1998 sme sa prebojovali prvýkrát na celoslovenskú súťaž a odvtedy tam nebol z Trenčianskeho kraja iný súbor, ako z bývalého okresu Považská Bystrica. Myslím tým buď Bebčinu z Novej Dubnice, alebo Ochotníček z Púchova, alebo Domino a Imro z Považskej Bystrice. To svedčí o akejsi nastavenej latke v dramatickej tvorbe s deťmi v našom regióne, že sa tomu venuje veľa času a myslím, že aj veľmi profesionálne.
Kedy sa v Púchove uskutoční premiéra Vašej divadelnej hry?
Premiéra pre verejnosť bola presunutá z 10. apríla na nedeľu 17. apríla popoludní v púchovskom Divadle. Tešíme sa na všetkých divákov!
Za rozhovor poďakoval Pavol Makyna
