V diskusii o dlhodobých problémoch s parkovaním pri bytových domoch v Púchove sú na pretrase i plochy, ktoré nie sú využívané iba vodičmi, ale všetkými obyvateľmi – mestská zeleň. Konkrétnym príkladom zo súčasnosti je zelená plocha s 11 stromami na Námestí slobody, ktorú chcú niektorí obyvatelia okolitých bytoviek nahradiť parkovacími miestami.
Zdravé stromy vs. blízkosť parkovania
Na uvedené miesto sme sa vybrali s poradcom pre mestskú zeleň – arboristom a dendrológom Richardom Pekarom. Ako odborník na problematiku nám povedal viac o drevinách priamo pod ich korunami. „Jedná sa o zdravé kusy javora horského, ktorý je domácou neinváznou drevinou. Možno by potrebovali drobné ošetrenie v zmysle odstránenia malých odumretých konárov, no bola by veľká škoda, keby sme prišli aj o túto zelenú plochu, pretože pokiaľ sa teraz zastavá alebo spevní asfaltom či betónom, tak sa sem už v živote naspäť zeleň nevráti,“ povedal Pekara. Pri rozhovore okolo nás prechádzala pani so psíkom, a tak sme sa jej opýtali na jej názor v súvislosti s plánovaním vybudovania parkoviska. So sarkazmom skonštatovala: „Veď treba zelené zlikvidovať, nie?! Je toho málo, tak treba betón nastavať do šírky, do výšky aj do hĺbky. Jednoducho neviem, ako by som to slušne povedala!“
Rozdiel až 8 °C
O význame stromov ďalej hovoril Richard Pekara: „Tento priestor je určitým spôsobom úmerný pri výrobe kyslíka, zabraňuje prašnosti, udržuje vlahu, význam má i z hľadiska udržiavania klímy vzhľadom na celé mesto. Obyvatelia to majú možnosť už pocítiť, pretože v zalesnených plochách je v letných horúčavách o 7-8 °C menej ako v meste.“ Výstavbu nových parkovacích miest iniciujú najmä obyvatelia priľahlých 12-poschodových panelákov, pričom odmietajú parkovanie v tesnej blízkosti svojich bytov, kde nie sú zasadené stromy. „Keď si zoberieme, že v tomto vysokom paneláku je 48 bytov a na jeden byt prislúcha jedno až tri autá, tak už v tomto momente nepostačuje plánovaný počet nových parkovacích plôch na mieste týchto javorov,“ naznačil Pekara o potrebe systémového riešenia situácie s parkovaním a možným precedensom v Púchove. Pri našej diskusii vyvstala tiež otázka, či je v prípade výrubu možné nahradiť tieto stromy inou zeleňou, pričom sme dostali od Pekaru pohotovú odpoveď: „Keby sme prišli konkrétne o tento druh, teda javor horský, ktorý má veľkú plochu zelene s úmernou produkciou kyslíka, tak by sme museli počkať asi 30 rokov, čo je vek aj týchto stromov. Nejaké kerová forma zelene je nedostatočná z hľadiska funkcie a je potrebné to riešiť vysoko vzrastlými stromami.“
Súhlasia aj nešoféri?
Prípadný výrub musí byť realizovaný mimo vegetačného obdobia, ktoré končí 31. marca a začína opäť 1. októbra. Ohľad je potrebný brať i na vtáctvo ako povedal Pekara: „Existuje i výnimka v rámci hniezdenia vtákov, pretože funkcia stromu je nezanedbateľná i pre existenciu malého spevavého vtáctva v meste, na ktoré sa viaže ďalší kolobeh.“ Počas celého trvania nášho rozhovoru pod stromami, ktoré by mali ustúpiť autám, chodilo okolo nás množstvo ľudí. Mnohí krútili hlavami, keď videli, ako si odborník na mestskú zeleň odmeriava dreviny. Medzi nimi boli i dôchodcovia, psíčkari, rodiny s malými deťmi či osoby zdravotne postihnuté. „Je dôležité, aby sa aj týchto skupín obyvateľov niekto opýtal, či súhlasia s takýmto spôsobom rozširovania parkovísk,“ zakončil Pekara príbeh o tom, ako pred nedávnom okoloidúca mamička povedala malému synovi, aby sa nepozeral, pretože o chvíľu tu tie stromy už nebudú. Celý náš pobyt a rozhovor pod javormi na Námestí slobody ukončil Pekara rečníckou otázkou: „Prečo ľudia chodia na dovolenky, čo sa im najviac páči v historických či kúpeľných mestách, aký majú pocit, keď kráčajú po promenáde a oddychujú?“
-pam-
