Prvého mosta v Púchove sa obyvatelia mestečka, ale i širšieho okolia, dočkali až na konci 19. storočia, teda v roku 1891. Jeho výstavba bola kľúčová pre ďalší rozvoj.
Príroda predurčila hranice i možnosti rozvoja
Príroda a na ňu nadväzujúca výhodná poloha mesta Púchov predurčila jeho ďalší rozvoj. Leží v údolí a na brehu Váhu medzi pohoriami Biele Karpaty, Javorníky a Strážovské vrchy. Doliny medzi jednotlivými pohoriami slúžili ako cestné spojenie medzi blízkymi i vzdialenejšími regiónmi, a práve tieto cesty sa stretali v križovatke zvanej Púchov. Najväčšou prekážkou v pohybe ľudí a tovaru boli vyššie vrchy a rozvodnené rieky. Obchodníci prichádzajúci napríklad na púchovské trhy z pravého brehu Váhu sa do mestečka dostali relatívne jednoducho. Najdlhšia rieka Slovenska bola problémom najmä pre ľudí, ktorí prichádzali do Púchova z ľavého brehu, najmä po vybudovaní železnice v roku 1883.
Výstavba prvého cestného mosta cez Váh v Púchove v roku 1891
Ako prekonať rieku?
Prekročiť rieku Váh pri Púchove bolo možné relatívne suchou nohou cez skalnatý brod pri rímsko-katolíckom kostole. Pri vyššej hladine vody v koryte bola k dispozícií kompa o pár metrov nižšie po prúde rieky, no na jar a po výdatnejších dažďoch nebolo možné využiť ani služby prievozníka. Až na konci 19. storočia sa konečne vďaka rôznym okolnostiam pristúpilo k výstavbe mosta cez Váh v Púchove. Písal sa rok 1891.
Púchovský most v 30. rokoch počas povodne
Vďaka Barošovi
Prvý púchovský most cez rieku Váh sa skladal z piatich oceľových oblúkov po oboch stranách konštrukcie a stál na 4 pilieroch. Most spájal pravobrežný Púchov a ľavobrežné Horné Kočkovce, ktoré v tom čase boli ešte samostatnou obcou. Bol určený pre kolesovú dopravu s dvoma jazdnými pruhmi širokými 2 metre, pričom vozovka sa skladala z drevených podvalov. Na krajoch mosta boli i dve drevené lávky široké asi 0,5 m určené pre chodcov. Najväčšiu zásluhu na uskutočnení tejto stavby mal vtedajší uhorský minister dopravy a verejných prác a neskôr i obchodu, rodák z Pružiny – Gabriel alebo Gábor Baroš, prezývaný i slovenský minister.
Most zničený nemeckými vojskami 30. apríla 1945
Zánik, drevené provizórium a súčasný most
Okrem rozvoja celého regiónu bol most svedkom i pokusu o rabovanie na konci 1. svetovej vojny. Zničili ho až na konci najväčšieho globálneho konfliktu v dejinách ľudstva. 30. apríla 1945 o 5:45 ráno ho pri svojom odchode vyhodili do vzduchu nemecké vojská, aby tak spomalili postup svojich prenasledovateľov. Na čas ho nahradil provizórny drevený most, ktorý ale vo februári 1946 zničila povodeň. Ešte v tom istom roku bol postavený nový most a po niekoľkých úpravách slúži obyvateľom dodnes.
Pavol Makyna
