Pozerám na teba strom,
dnes o službu žobrať chcem,
v pokore chrbát hrbím,
veď nie o svoj život sa bojím,
pozeraj mi do očí prosím, sem.
Dnes vyronil som slzu vďaky,
v ktorej neskrýva sa steblo zla,
obavu však z neho v sebe ukrýva,
jej horkosť z jazyka mi zotri prosím.
Nech hrdlo nezovrie mi žiaľ,
čo plače nad krutosťou,
nemilosrdnou a sprostou,
čo ukrýva sa v ľudských hlavách doposiaľ.
Jaroslav Martiš
Zo zbierky: Ten strom ma vidí (2022)
