Ľudia sa počas celej histórie boria s vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. V časoch, keď ešte neboli na zákerné choroby vynájdené lieky, zomierali denne počas epidémií tisícky ľudí. Veriaci človek si však, okrem adekvátnej liečby, vie pomáhať aj modlitbou a vierou.
Počas stredoveku boli populárni štrnásti svätci – pomocníci v núdzi. Ich kult vznikol približne v 14. storočí a súvisel predovšetkým s chorobami a epidémiami, no k patrónom sa utiekali ľudia aj pri bolestiach hlavy, hrdla či ženy pri pôrode. Po druhom vatikánskom koncile (1965) kult postupne zanikol. Je viacero zoznamov spomínaných štrnástich svätcov. Najčastejšie sa spomínajú svätí Agácius, Barbora, Blažej, Katarína Alexandrijská, Krištof, Cyriakus, Dionýz z Paríža, Erazmus z Formie, Eustach, Juraj, Margaréta Antiochijská, Pantaleon, Vendelín a Július. Niekedy sa k nim radí aj sv. Vít a sv. Egídius. No poznáte svätého Rochusa?
Svätý Rochus sa stal svätým patrónom pred morom a epidémiami. Narodil sa v roku 1295 vo juhofrancúzskom meste Montpellier. Keď mal dvadsať rokov, zomreli mu rodičia. Veľmi mladý zanechal svoj majetok a odišiel do sveta ako pútnik. Počas cesty do Ríma uzdravil viacerých chorých na mor, rovnako aj v samotnom Ríme. Keď sa vracal cez Piacenze, sám sa nákazlivou chorobou infikoval. Legenda hovorí, že sa uchýlil pred mestom do chatrče, aby tam zomrel. Zjavil sa mu anjel, ktorý ho povzbudzoval. Keďže ľudia sa k nakazeným ľuďom nemohli priblížiť, akýsi psík mu prinášal jedlo na posilnenie. Nakoniec sa uzdravil a pokračoval domov. No v rodnom meste Montpellier ho nespoznali. Mysleli si, že je to nejaký špión a vrhli ho do žalára, kde ho aj mučili. Po piatich rokoch vo väzení zomiera v auguste 1327. Mal len 32 rokov.
Úcta k svätému Rochusovi sa rozšírila v 15. storočí nielen vo Francúzsku, ale aj v Španielsku a Taliansku. Pozostatky svätca boli prenesené do Benátok, kde sa tešili veľkej úcte. Na Slovensku nemáme žiadny kostol zasvätený svätcovi, len sedem kaplniek – v Kuchyni (1702), Smoleniciach (1715), Višňovom (1720), Novom Meste nad Váhom (1721), Vrbovom (1828), Prešove – Solivare (1832) a Moldave nad Bodvou (1833). V trenčianskom kraji má teda len Nové Mesto jedinečnú barokovú kaplnku zázračného svätca. Stojí pri ceste smerom na obec Čachtice v mieste, kde sa v minulosti vyberalo mýto.
K svätcovi sa na Slovensku, ale aj vo svete, v súčasnosti opäť utiekajú duše veriacich, aby odvrátil od ľudí nákazu koronavírusu. Svätec je podľa svedectiev misionárov veľmi populárny aj v Ázii. Svätý Rochus sa v ikonografii zobrazuje ako pútnik s klobúkom, taškou a palicou, rukou si odhaľuje stehno, kde vidieť morovú ranu, v blízkosti býva psík, ktorý ho vraj kedysi zachránil.
Petronela Rágulová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
