Voľby do Európskeho parlamentu

73

Priame voľby poslancov Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočňujú v členských krajinách EÚ od roku 1979, vždy po piatich rokoch systémom pomerného zastúpenia.

Tohtoročné voľby do EP sú v poradí už dvanáste a štvrté na Slovensku. Voľby do EP sa konajú v členských štátoch EÚ rôzne: v Belgicku a Taliansku sa voľby konajú na regionálnej úrovni, v Dánsku, Francúzsku a Španielsku, v susednej ČR, ale i na Slovensku na celoštátnej úrovni. V Nemecku sa voľby do EP uskutočňujú kombinovaným systémom a v niektorých členských krajinách EÚ sú voľby dokonca povinné – Belgicko, Grécko, Luxembursko.

Aký význam majú voľby do EP?

Voľby do Európskeho parlamentu zabezpečujú prostredníctvom volených poslancov reprezentáciu občanov v rozhodovacom procese Európskej únie a zaisťujú jej demokratické fungovanie. Európsky parlament je práve vďaka tomuto volebnému procesu hlasom občanov, pričom má spolu s Radou EÚ rovnocennú rozhodovaciu právomoc v legislatívnom procese EÚ. Keďže výrazná časť legislatívy členských štátov je transformovaná z európskej legislatívy, majú voľby do EP pre členské štáty veľký význam. Priemerná účasť na voľbách v roku 2014 bola 42,5 % z celkového počtu oprávnených voličov EÚ.

Ako nás zastupujú poslanci EP?

V posledných voľbách do EP v roku 2014 zaznamenalo Slovensko najnižšiu účasť v celej EÚ. Volieb sa zúčastnilo len 13,1 % oprávnených voličov, čo znamená, že možnosť vstúpiť do rozhodovacieho procesu EÚ prostredníctvom volieb vtedy využilo len približne 560 tisíc ľudí. V minulom volebnom období Slovensko zastupovali štyria poslanci strany SMER – sociálna demokracia, po dvaja za strany KDH a SDKÚ-DS a po jednom poslancovi mali OĽANO, NOVA-KDS-OKS, SaS, SMK a MOST. V priebehu volebného obdobia Ivan Štefanec prestúpil z SDKÚ-DS do KDH, ktoré tak navýšilo počet mandátov na tri, zatiaľ čo Eduard Kukan z SDKÚ-DS vystúpil a zostal v EP pôsobiť naďalej ako člen Európskej ľudovej strany.

Prečo ísť voliť v európskych voľbách v máji 2019?

My Európania čelíme mnohým výzvam – od migrácie po zmenu klímy, od nezamestnanosti mladých ľudí po ochranu osobných údajov. Žijeme v stále globalizovanejšom, konkurenčnom svete. Referendum o brexite ukázalo, že EÚ nie je nespochybniteľný projekt. A hoci väčšina Európanov považuje demokraciu za samozrejmosť, zdá sa, že je stále viac ohrozená, a to vo svojom myšlienkovom základe, ako aj v praxi. EÚ sa angažuje vo všetkých týchto a mnohých ďalších otázkach – od oživenia obchodu po ochranu spotrebiteľov a podporovanie výskumu. Európsky parlament má ako inštitúcia EÚ vplyv na všetky tieto otázky a dlhodobo robí veľa pre zlepšenie rôznych aspektov života občanov EÚ.

Iniciatíva „Tentoraz idem voliť“

Predvolebná iniciatíva EP „Tentoraz idem voliť“ uvádza dôvody, prečo treba ísť voliť:

  • pretože chcem mať právo žiť v mieri,
  • pretože sa chcem cítiť doma, aj keď som v zahraničí,
  • pretože chcem mať právo žiť, študovať a pracovať, kdekoľvek si vyberiem,
  • pretože verím v ľudské práva a práva menšín,
  • pretože chcem rovnaké príležitosti pre každého z nás,
  • pretože len spoločne zachováme náš životný štýl,
  • pretože si chcem chrániť súkromie,
  • pretože len spoločne ochránime naše hranice,
  • pretože len spoločne vyriešime otázku migrácie,
  • pretože poraziť terorizmus dokážeme len všetci spoločne,
  • pretože potrebujeme riešiť zmenu klímy,
  • pretože len spoločne ochránime naše životné prostredie,
  • pretože všetci musíme menej konzumovať a viac recyklovať,
  • pretože potrebujeme investovať, aby mohla naša ekonomika rásť,
  • pretože príliš veľa mladých ľudí je bez práce,
  • pretože verím v poctivú odmenu za poctivú prácu,
  • pretože verím, že solidarita sa prejavuje v činoch,
  • pretože falošné správy sú nepriateľom nás všetkých,
  • pretože radšej prevezmem zodpovednosť za budúcnosť, ako by som mal viniť ostatných za prítomnosť.

Ako môže ovplyvniť brexit voľby do EP a jeho zloženie?

V súčasnosti má EP 751 poslancov, čo zodpovedá maximálnemu možnému počtu mandátov určenému zmluvami EÚ. Prideľovanie kresiel je tiež zakotvené v európskych zmluvách a zohľadňuje príslušný počet obyvateľov jednotlivých členských štátov. Zostupná proporcionalita znamená, že menší štát nesmie mať viac kresiel ako väčší štát, zároveň sa však pomer počtu obyvateľov a kresiel pred zaokrúhlením na celé čísla zvyšuje s nárastom počtu obyvateľov tak, aby poslanec z ľudnatejšieho členského štátu zastupoval väčší počet občanov ako poslanec z menej ľudnatého štátu.

Počet poslancov EP sa v súčasnosti pohybuje od šiestich (Malta, Luxembursko, Cyprus a Estónsko) po 96 (Nemecko). Pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ schválili poslanci Európskeho parlamentu 13. júna 2018 zmenu počtu mandátov jednotlivých členských krajín tak, aby bola v úplnom súlade s vyššie uvedenými zásadami. Veľká Británia má 73 poslaneckých kresiel a po jej odchode by mal počet poslancov EP klesnúť zo 751 na 705. Rozdiel, ktorý tvorí 46 kresiel sa zmrazí pre prípadné budúce rozširovanie EÚ a zvyšných 27 kresiel sa prerozdelí medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného rozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. Slovensko by tak získalo jeden mandát naviac.

Spracoval Slavomír Flimmel, zdroj: europarl.europa.eu.