Mesto Púchov v spolupráci so Základnou organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Púchov oslávilo 29. augusta 74. výročie Slovenského národného povstania.
Mesto pri pietnom akte v mestskom parku pri pomníku na pamiatku padlých v 1. a 2. svetovej vojne reprezentoval primátor Rastislav Henek, poslanci Cyril Crkoň, Irena Kováčiková, Ján Riško, Lukáš Ranik a vedúca oddelenia školstva a sociálnych vecí Renáta Holáková. ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov viedol jeho predseda Peter Horváth, ktorý sa k zhromaždeným prítomným občanom prihovoril:
„Každý človek a národ sa vždy usilovali o šťastie a slobodu. Žiaľ, ako dokazujú dejiny, malé národy na ceste za slobodou vždy potrebovali podporu silných. Ako povedal zakladateľ dejepisu Herodotos „Historia est magistra vitae“. História je učiteľkou života, pretože učí súčasnú generáciu na základe poznania minulosti pre budúcnosť. Slováci po skúsenostiach zo života v Rakúsko-Uhorsku sa spojili pred 100 rokmi s Čechmi a utvorili ČSR Toto prinieslo pre Slovákov výrazné pozitíva z aspektu národa i jednotlivca. Stále však existovalo veľa hodnôt, ktoré boli pre nich nedostupné.
Keď pod vplyvom Hitlera bolo v marci 1939 vyhlásený Slovenský štát, mnohí to považovali za pokrok. Tento štát však zakázal činnosť politických strán, okrem HSĽS. Na istú smrť vyviezol vyše 60 tisíc ľudí, ďalšie tisíce museli opustiť Slovensko. Pod vplyvom vývoja medzinárodných vzťahov však dochádzalo k aktivizácii rôznych politických prúdov pre spoločný boj proti fašizmu. Výrazom týchto snáh bolo utvorenie ilegálnej SNR v decembri 1943 a príprava celonárodného ozbrojeného povstania.
Povstanie začalo 29. augusta 1944 ako protest národa proti násiliu, vojnovému ničeniu a ľudskému utrpeniu. Ním sme sa jednoznačne postavili proti fašistickému diktátu a zaradili sme sa do protifašistickej koalície. Hlavnou silou SNP boli vojaci slovenskej armády, ale veľkú úlohu zohrali i partizánske jednotky, v ktorých bojovali príslušníci 32 národov. Napriek ich hrdinstvu Nemci prekazili hlavný cieľ – umožniť prechod osloboditeľov cez Slovensko bez frontového utrpenia. Pritom čiastočne, alebo úplne vypálili vyše 100 obcí a zabili tisíce ľudí. Hoci SNP nesplnilo svoj cieľ bolo najvýznamnejšou udalosťou slovenských dejín minulého storočia.
I dnes si musíme klásť otázky: Kde by sa ocitlo Slovensko, ak by nebolo SNP? Čo by som robil ja 29. augusta 1944? Kde sú hranice totality, kedy sa treba vzbúriť? Odpovedzte si na ne sami!
Vážení prítomní! S úctou a pietou vyjadrujeme účasť tým, ktorí dodnes nesú vo svojich srdciach žiaľ a spomienky na ťažké osudy blízkych. Nezabudneme na hrdinov povstania a ich položené životy. Ctíme hrdinské činy ľudí, ktorí odporovali nacizmu a zachraňovali životy rasovo a politicky prenasledovaných spoluobčanov. Ďakujeme Vám!“
Foto: Slavomír Flimmel
