Tento rok bol turnaj Slovakia Open skúšobnou jazdou pred budúcoročnými Majstrovstvami Sveta WUKF, ktoré nám boli svetovou organizáciou zverené.
Počet krajín a štartov v súťažiach sa blížil Majstrovstvám Európy. Testovali sa nové postupy, technika, softvér, pripravovali a trénovali sa panely zapisovačov na tatami a napriek mimoriadnemu počtu štartov, chyby sa vyskytli len ojedinele. Žiaľ, z toho mála musel kalich horkosti vypiť náš Tomáš Čvirik, ktorému presunuli jeho kobudo z nedele na sobotu, po predchádzajúcej opačnej informácii. Rovnako dopadlo aj družstvo kata, s ktorým (spolu s Ninou Jandušíkovou a Filipom Máčekom) pravidelne vyhrávali na Pohároch federácie. Tomáš však na základe informácie, ktorú dostal prišiel až v nedeľu. Už tak, neprítomnosťou maturujúceho Michala Kunsta a ďalších pretekárov, oslabené družstvo prišlo o dve skoro isté medaile. Na začiatku turnaja to vyzeralo s našimi naozaj zle.
Medzi prvými, kto z CVČ ZŠ Gorazdova Púchov skončil svoju súťaž bol Maťko Behro. Okrem kumite, kata Goju Ryu bol prihlásený aj do kategórie Kata Open a v oboch kata skončil na peknom treťom mieste. To sa už nálada na lavičke začala zlepšovať. A keď Nina Jandušíková doplnená o dievčatá zo Starej Bystrice a Ilavy skončili v súťaži kumite družstiev dievčat do 14 rokov na druhom mieste, vyzeralo to výborne. Druhé družstvo (Vanessa Iman Kebisová, Viktória Rosinová), do ktorého nenastúpila sľúbená zápasníčka do 12 rokov z Novej Bane, a preto nastupovalo na každý zápas s hendikepom jednej prehry, skončilo tretie, čo tiež nie je najhoršie.
Ale potom sa k Púchovčanom šťastie obrátilo chrbtom. Viktória Rosinová mala šancu dostať sa na medailové pozície aj v kata aj v kumite, ale tieto jej ušli. Hoci v kata môžeme hovoriť o jej chybe, v kumite jej vypadnutie išlo jasne na vrub rozhodcov a nedostatočných informácií od organizátorov. Ani ostatným sa v súťaži jednotlivcov nedarilo a tak obvykle úspešní pretekári skončili tesne štvrtí a podobne. Tak po prvom dvojdňovom karatistickom turnaji v tomto roku mohol ísť úplne spokojný domov iba Maťko.
Ing. František Komora, tréner
