Okres Púchov je okresom Trenčianskeho samosprávneho kraja v súčasných hraniciach od 24. júla 1996.
Okres má rozlohu 375,34 km² a žije tu 44.136 obyvateľov, priemerná hustota zaľudnenia je 118 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2020). Rozlohou je to jeden z menších okresov Slovenska, susedí s okresmi Považská Bystrica a Ilava z Trenčianskeho kraja, na severozápade s Českou republikou. V okrese sa nachádza okrem sídelného mesta Púchov 20 obcí: Beluša, Dohňany, Dolná Breznica, Dolné Kočkovce, Horná Breznica, Horovce, Kvašov, Lazy pod Makytou, Lednica, Lednické Rovne, Lúky, Lysá pod Makytou, Mestečko, Mojtín, Nimnica, Streženice, Visolaje, Vydrná, Záriečie, Zubák.
História
Celé územie dnešného okresu Púchov patrilo od 13. storočia do r. 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Trenčianskej župy. Okres Púchov vznikol prvýkrát v r. 1923, jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Z dnešného okresu Ilava mu patrilo 12 obcí ležiacich severozápadne od rieky Váh, naopak, k Ilave patrili tri obce dnešného okresu Púchov ležiace na juhovýchodne. Okres Púchov pretrval aj zmeny v správnom členení Slovenska v r. 1938. V r. 1923-1928 patril do Považskej župy a v r. 1938-1945 do Trenčianskej župy. Terajšie hranice mal okres už po administratívnych úpravách v r. 1949. Obce na západe získal okres Ilava, Púchov naopak, dostal od Ilavy 3 obce na juhu. V r. 1949-1960 bol okres Púchov súčasťou Žilinského kraja.
Zmeny v administratívnom členení nastali v r. 1960 – vtedy celý okres Púchov spolu s okresom Ilava priradili k susednému okresu Považská Bystrica. Tak v rokoch 1960 – 1996 Púchov nebol sídlom okresu, čo znamenalo, že nedostával od štátu na svoj rozvoj toľko finančných prostriedkov ako sídlo nového veľkého okresu – Považská Bystrica. To sa nepáčilo mnohým Púchovčanom a ani púchovským predstaviteľom štátnej moci.
V novembri 1968 púchovský mestský výbor KSS a Rada MsNV poslali Predsedníctvu Slovenskej národnej rady žiadosť o vytvorenie okresu Púchov. Ako dôvody v nej uviedli, že Púchov leží v strede územia okresu a tiež v centre komunikačnej a dopravnej siete (napr. je dôležitý železničný uzol). Ďalej v žiadosti uvádzali, že mnohé podniky okresného významu majú svoje riaditeľstvá v Púchove – Reštaurácie, Uhoľné sklady, Potraviny, Komunálne služby, Jednota, Stredoslovenské mliekarne, Hydinárske závody, Melioračné družstvo, Geodézia a kartografia, Drevona, Veterinárna služba, OHES. V liste sa sťažujú na direktívne spôsoby predstaviteľov okresu Považská Bystrica, napr. na zrušenie chirurgického oddelenia v Púchove a diskrimináciu Púchova pri výstavbe štátnych bytov.
Keďže československý demokratizačný proces skončil začiatkom r. 1969 nástupom Gustáva Husáka do čela štátu, Púchovčania sa pozitívnej odpovede na svoju žiadosť koncom 60.-tych rokov nedočkali. Stalo sa tak až po zmene režimu v roku 1989. Administratívne členenie Slovenska v rokoch 1990-1996 bolo síce ponechané základné členenie na 38 okresov z roku 1968, okresy sa však od roku 1990 po novom delili na 121 „územných obvodov obvodných úradov“, t.j. obvodov všeobecnej štátnej správy. Vláda Vladimíra Mečiara potom v r. 1996 rozdelila Slovenskú republiku na 79 nových okresov. Považskobystrický okres bol rozdelený na tri okresy – Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Dňa 24. júla 1996 sa tak Púchov po 36 rokoch stal znovu sídlom okresu.
Slavomír Flimmel
Zdroj: slovensko.sk, wikipedia, MsÚ Púchov
